Budhizmus a vyrovnanosť
Budhizmus je duchovná tradícia, ktorá sa praktizuje už tisíce rokov. Vychádza z učenia Budhu, ktorý učil, že všetok život je prepojený a že utrpenie možno zmierniť všímavosťou a súcitom. Vyrovnanosť je dôležitý pojem v budhizme a vzťahuje sa na stav duševného pokoja a emocionálnej rovnováhy.
Výhody vyrovnanosti
Vyrovnanosť nám môže pomôcť lepšie pochopiť naše vlastné emócie a emócie iných. Môže nám tiež pomôcť zostať sústredený a prítomný v danom momente, čo nám umožňuje robiť lepšie rozhodnutia a viac si všímať naše činy. Vyrovnanosť nám tiež môže pomôcť viac akceptovať seba a iných a byť súcitnejšími k ľuďom okolo nás.
Cvičenie vyrovnanosti
Vyrovnanosť možno praktizovať meditáciou, všímavosťou a inými duchovnými praktikami. Meditácia nám môže pomôcť lepšie si uvedomiť svoje myšlienky a pocity a viac si všímať naše činy. Všímavosť nám môže pomôcť byť viac prítomní v danom okamihu a viac akceptovať naše emócie. Iné duchovné praktiky, ako je joga a spievanie, nám tiež môžu pomôcť vypestovať si pocit vyrovnanosti.
Záver
Vyrovnanosť je dôležitý pojem v budhizme a môže byť prospešný pre naše duševné aj emocionálne zdravie. Praktizovaním meditácie, všímavosti a iných duchovných praktík si môžeme vypestovať pocit vyrovnanosti a stať sa akceptovanejšími pre seba a ostatných. Vyrovnanosť nám môže pomôcť zostať sústredenými a prítomnými v danom okamihu a byť súcitnejšími k ľuďom okolo nás.
Anglické slovovyrovnanosťoznačuje stav pokoja a rovnováhy, najmä uprostred ťažkostí. V budhizme vyrovnanosť (v páli,upekkha;v sanskrte,upeksha) je jedným z Štyri nemerateľné alebo štyri veľké cnosti (spolu so súcitom, milujúcou láskavosťou a súcitnú radosť ), ktoré Budha naučil kultivovať svojich učeníkov.
Je však pokojný a vyrovnaný všetko, čo je k vyrovnanosti? A ako sa rozvíja vyrovnanosť?
Definície Upekkha
Hoci sa prekladá ako „vyrovnanosť“, presný významupekkhazdá sa ťažké určiť. Podľa Gila Fronsdala, ktorý vyučuje v meditačnom centre Insight v Redwood City v Kalifornii, slovo upekkha doslova znamená „prehliadať“. Avšak glosár Pali/Sanskrit, s ktorým som konzultoval, hovorí, že to znamená „nebrať na vedomie; ignorovať.“
Podľa théravádinskeho mnícha a učenca, Bhikkhu Bodhi, slovoupekkhav minulosti bol nesprávne preložený ako „ľahostajnosť“, čo spôsobilo, že mnohí na Západe sa mylne domnievali, že budhisti majú byť oddelení a nezaujímajú sa o iné bytosti. V skutočnosti to znamená nenechať sa ovládať vášňami, túžbami, záľubami a nechuťami. Bhikkhu pokračuje,
„Je to vyrovnanosť mysle, neotrasiteľná sloboda mysle, stav vnútornej rovnováhy, ktorý nemôže byť narušený ziskom a stratou, cťou a hanbou, chválou a obviňovaním, potešením a bolesťou.Upekkhaje sloboda od všetkých bodov sebareferencie; je to ľahostajnosť iba k požiadavkám ego-ja s jeho túžbou po pôžitkoch a postavení, nie k blahu svojich blížnych.“
Gil Fronsdal hovorí, že Buddha opísal upekkha ako „hojnú, vznešenú, nezmerateľnú, bez nepriateľstva a bez zlej vôle“. Nie je to to isté ako „ľahostajnosť“, však?
Thich Nhat Hanh hovorí (inSrdce Budhovho učenia, s. 161), že sanskrtské slovoupekshaznamená „vyrovnanosť, nepripútanosť, nediskriminácia, vyrovnanosť alebo uvoľnenie.Upaznamená „koniec“ aikshznamená „pozrieť sa“. Vyleziete na horu, aby ste sa mohli pozrieť na celú situáciu, nie ste zviazaní jednou alebo druhou stranou.“
Môžeme sa tiež pozrieť na život Budhu pre usmernenie. Po svojom osvietení rozhodne nežil v stave ľahostajnosti. Namiesto toho strávil 45 rokov aktívnym vyučovaním dharma ostatným. Viac o tejto téme nájdete v časti Prečo sa budhisti vyhýbajú pripútanosti? ' a 'Prečo je odlúčenie zlé slovo'
Stojí uprostred
Ďalšie slovo z Pali, ktoré sa zvyčajne prekladá do angličtiny ako „vyrovnanosť“, jetatramajhatta,čo znamená „stáť v strede“. Gil Fronsdal hovorí, že toto „stoj v strede“ sa vzťahuje na rovnováhu, ktorá vychádza z vnútornej stability – ktorá zostáva v strede, keď je obklopená nepokojmi.
Buddha učil, že nás neustále ťahajú jedným alebo druhým smerom veci alebo podmienky, ktorým sa buď chceme alebo dúfame vyhnúť. Patria sem chvála a obviňovanie, potešenie a bolesť, úspech a neúspech, zisk a strata. Múdry človek, povedal Budha, prijíma všetko bez súhlasu alebo nesúhlasu. Toto tvorí jadro Strednej cesty, ktorá tvorí jadro budhistickej praxe.
Pestovanie vyrovnanosti
V jej knihePohodlné s neistotou, tibetský Kagyu Učiteľka Pema Chodron povedala: 'Na pestovanie vyrovnanosti cvičíme chytanie samých seba, keď cítime príťažlivosť alebo averziu skôr, ako to prejde do uchopenia alebo negativity.'
To, samozrejme, súvisí všímavosť . Buddha učil, že existujú štyri referenčné rámce vo všímavosti. Tieto sa tiež nazývajú Štyri základy všímavosti . Toto sú:
- Všímavosť tela(Kayasati).
- Všímavosť pocitov alebo pocity (Vedanasati).
- Všímavosť mysle alebo duševné procesy (cittasat).
- Všímavosť mentálnych predmetov alebo vlastností; alebo všímavosť dharmy (dhammasati).
Tu máme veľmi dobrý príklad práce s všímavosťou pocitov a mentálnych procesov. Ľudia, ktorí nie sú všímaví, sú neustále otrasení svojimi emóciami a predsudkami. Ale vďaka všímavosti rozpoznávate a uznávate pocity bez toho, aby vás nechali ovládať.
Pema Chodron hovorí, že keď sa objavia pocity príťažlivosti alebo averzie, môžeme „použiť svoje predsudky ako odrazový mostík na spojenie so zmätkom iných“. Keď sa zblížime so svojimi vlastnými pocitmi a akceptujeme ich, jasnejšie vidíme, ako každého uchvátia ich nádeje a obavy. Z toho môže vzniknúť „väčšia perspektíva“.
Thich Nhat Hanh hovorí, že budhistická vyrovnanosť zahŕňa schopnosť vidieť každého ako rovnocenného. „Zbavili sme sa všetkej diskriminácie a predsudkov a odstránime všetky hranice medzi nami a ostatnými,“ píše. 'V konflikte, aj keď sme hlboko znepokojení, zostávame nestranní, schopní milovať a chápať obe strany.' [Srdce Budhovho učenia, s. 162].