Čo ak sa ateisti mýlia? Nebojíš sa pekla? Môžete využiť šancu?
Táto kniha od John C. Lennox je podnetné skúmanie dôsledkov ateizmu a možnosti posmrtného života. Lennox skúma argumenty oboch strán diskusie a poskytuje hĺbkovú analýzu dôsledkov ateizmu. Pozerá sa tiež na dôkazy pre a proti existencii duchovnej ríše a možnosti posmrtného života.
Kniha je napísaná jasným a výstižným štýlom, vďaka čomu sa dá ľahko pochopiť a sledovať. Lennox poskytuje vyvážený a nezaujatý pohľad na argumenty a dôkazy, čo umožňuje čitateľom urobiť si vlastný názor. Ponúka aj praktické rady, ako sa vyrovnať so strachom zo smrti a z možnosti posmrtného života.
Kniha je výborným zdrojom pre každého, koho zaujíma debata medzi ateizmom a teizmom. Je dobre preskúmaná a poskytuje komplexný prehľad argumentov a dôkazov. Lennoxove písanie je pútavé a podnetné na zamyslenie, vďaka čomu je to príjemné čítanie.
celkovo Čo ak sa ateisti mýlia? Nebojíš sa pekla? Môžete využiť šancu? je dômyselné a podnetné skúmanie dôsledkov ateizmu a možnosti posmrtného života. Je to vynikajúci zdroj pre každého, kto sa zaujíma o diskusiu medzi ateizmom a teizmom.
Zastrašovanie ateistov prostredníctvom hrozieb mučenia
Jeden bežný logický omyl jeargument pre personál, čo v doslovnom preklade znamená „argument na palicu“ a čo sa bežne prekladá ako „odvolanie sa na silu“. S týmto omylom je hádka sprevádzaná hrozbou násilia, ak sa závery neprijmú. Mnohé náboženstvá sú založené práve na takejto taktike: ak neprijmete toto náboženstvo, budete potrestaní prívržencami teraz alebo v nejakom posmrtnom živote. Ak náboženstvo takto zaobchádza so svojimi prívržencami, nie je prekvapením, že argumenty využívajúce túto taktiku alebo klam sú ponúkané neveriacim ako dôvod na konvertovanie.
Čo ak sa ateisti mýlia a Boh existuje? Nebojíš sa pekla?
Či sa nebojíš peklo ? Nebojíte sa toho, čo sa vám môže stať, keď zomriete? Nie. Ak existuje boh, ktorý trestá ľudí za racionálne pochybnosti, prečo by ste s ním aj tak chceli stráviť večnosť? S takým rozmarným, egoistickým a odporným bohom by nebola veľká zábava. Ak mu nemôžete veriť, že je taký morálny ako vy, nemôžete mu veriť, že dodrží svoje sľuby a spraví nebo pekným, alebo vás dokonca nechá zostať. Nestráviť večnosť s takouto bytosťou neznie ako veľká strata. Ateisti nemajú dôvod báť sa pekla...
Nie je ateizmus príliš veľké riziko? Nie je bezpečnejšie staviť na Boha a kresťanstvo?
Táto otázka, ktorá je v skutočnosti len zjednodušenou verziouPascalova stávka, je jednou z najpopulárnejších otázok, ktoré náboženskí teisti – najmä kresťania – kladú ateistom. Musí to pre nich znieť veľmi príťažlivo, rozumne a racionálne, inak by to ateisti nemuseli tak často počuť. Nanešťastie, kresťania, ktorí to uvádzajú, odhaľujú, že si neurobili domácu úlohu, pretože proti tomu existuje množstvo veľmi zrejmých a ľahkých námietok, o ktorých si, zdá sa, vôbec neuvedomujú.
Nie sú na tom kresťania a náboženskí teisti horšie, ak sa mýlia?
Pascalova neslávne známa stávka pozostáva z dvoch strán: myšlienky, že ateistov sú na tom horšie, ak sa mýlia, a myšlienka, že teisti nie sú na tom horšie, ak sa mýlia. To je údajne to, čo ospravedlňuje tvrdenie, že ateizmus je „zlá stávka“, hoci náboženskí teisti, ktorí uvádzajú tento argument, majú tendenciu sústrediť sa na utrpenie, ktoré ateistov čaká, ak sa mýlia. Niekedy sa však bránia ateistickej kritike tým, že hovoria, že nie sú na tom horšie, ak sa mýlia, tak prečo to ateistov zaujíma?
Nedokázali vedci, filozofi a teológovia, že Boh existuje?
Medzi mnohými teistami je spoločné presvedčenie, že existujú silné filozofické alebo teologické argumenty, ktoré dokazujú, že Boh existuje. nedôvera v Boha prinajlepšom zvrátený. Toto nie je tvrdenie, že existuje filozofické argumenty ktoré robia teizmus rozumným alebo existenciu Boha hodnovernou; skôr je to oveľa silnejší argument, že teizmus je nevyhnutný a existencia Boha istá. To je nesprávne a dáva to teistom falošný pocit bezpečia v ich viere.
Inteligentní ľudia v celej histórii verili v Boha, prečo nie ateisti?
Je pravda, že múdrejší ľudia ako ja a mnohí iní ateisti prijali teizmus a náboženstvo – ale čo už? Inteligentnejší ľudia ako vy odmietli vašu značku teizmu a vašu značku náboženstva v prospech nejakého iného typu teizmu a náboženstva. Inteligentnejší ľudia ako vy úplne odmietli teizmus a náboženstvo, viedli úplne ateistický a bezbožní života. Myslíte si, že ste lepší alebo múdrejší ako oni? Je to pre vás dôvod vzdať sa teizmu a náboženstva? Samozrejme, že nie. Teizmus inteligentných ľudí nie je relevantný...
Ako si môžu byť ateisti istí, že Boh neexistuje?
Keď sa pýtajú odborníci ako si ateisti môžu byť istí, že žiadni bohovia neexistujú , robia tak na základe mylného predpokladu, že všetci ateisti popierajú existenciu alebo možnú existenciu akýchkoľvek bohov a že takéto popieranie je založené na istote. Hoci to platí pre niektorých ateistov, neplatí to pre všetkých – v skutočnosti sa zdá nepravdepodobné, že by to platilo pre väčšinu alebo dokonca významnú menšinu ateistov. Nie všetci ateisti popierajú existenciu všetkých bohov a nie všetci tí, ktorí si nárokujú absolútnu istotu.
Byť bezbožný je riskantné, krátkozraké správanie ako zločin
Mnohí spájajú ateizmus s antisociálnym a dokonca kriminálnym správaním, ale takéto tvrdenia sú zvyčajne o niečo viac: holé tvrdenia bez podložených dôkazov alebo argumentov. Väčšina ľudí, ktorí ponúkajú, môžu byť otázne tvrdenia o tom, že náboženstvo a boh sú nevyhnutnémorálne správanie. Tu však máme nový zvrat, ktorý tvrdí, že za ľuďmi – alebo aspoň mužmi – odmietajúcimi náboženstvo a bohov je fyziologický, biologický dôvod. Bohužiaľ je plná nedostatkov. Byť bezbožný nie je ako kriminálne správanie...