Bhagavad-gíta – úvod a zhrnutie kapitol

Bhagavad-gíta je staroveké indické písmo, ktoré po stáročia uctievali milióny ľudí. Je súčasťou eposu Mahábhárata a je jedným z najdôležitejších duchovných textov v hinduizme. Bhagavad-Gita je rozhovor medzi Pánom Krišnom a Arjunom a je plný duchovnej múdrosti a učenia. Je to návod, ako žiť život podľa dharmy, čiže spravodlivosti, a je zdrojom inšpirácie pre mnohých.

Prehľad Bhagavad-Gíty

Bhagavad-gíta je rozdelená do 18 kapitol, z ktorých každá obsahuje špecifickú tému. Kapitoly sú rozdelené do troch častí, z ktorých každá sa zameriava na iný aspekt dharmy. Prvá časť sa zameriava na karma jogu alebo cestu akcie. Druhá časť sa zameriava na Bhakti jogu alebo cestu oddanosti. Tretia časť je zameraná na Džňána jogu alebo cestu poznania.

Súhrny kapitol

Prvá kapitola Bhagavad-Gity začína tým, že Arjuna sa cítil ohromený a skleslý pri myšlienke, že musí bojovať proti svojej vlastnej rodine. Pán Krišna potom začne učiť Arjunu o Dharme a o tom, ako žiť život v spravodlivosti.

V tejto kapitole Pán Krišna vysvetľuje povahu Najvyššej Bytosti a dôležitosť nasledovania Dharmy. Vysvetľuje tiež rôzne cesty k oslobodeniu a ako dosiahnuť mókšu, čiže oslobodenie od kolobehu zrodenia a smrti.

Pán Krišna vysvetľuje dôležitosť vykonávania svojich povinností bez pripútanosti k výsledkom. Vysvetľuje tiež koncept karma jogy a ako žiť život podľa dharmy.

Záver

Bhagavad-gíta je staroveké písmo, ktoré po stáročia uctievali milióny ľudí. Je zdrojom duchovnej múdrosti a učenia a je sprievodcom pre život podľa Dharmy. Bhagavad-gíta je rozdelená do 18 kapitol, z ktorých každá obsahuje špecifickú tému. Je to nevyhnutný text pre každého, kto hľadá duchovné vedenie a osvietenie.

Bhagavad-GitaAleboPieseň Celestial

Z pôvodného sanskrtu preložil Sir Edwin Arnold

Poznámka na úvod

Počas storočí, v ktorých sa budhizmus etabloval na východe Indie, prechádzal starší brahmanizmus na západe zmenami, ktoré vyústili do hinduizmu, ktorý je teraz prevládajúcim náboženstvom Indie. Hlavnými starovekými zdrojmi informácií o týchto hinduistických presvedčeniach a praktikách sú dva veľké eposy, tzv Rámajána a Mahábhárata . Prvá je vysoko umelá inscenácia založená na legende a pripísaná jednému mužovi, Valmikimu. Ten druhý, „obrovský konglomerát strhujúcich dobrodružstiev, legiend, mýtov, histórie a povier“, je zložená produkcia, ktorá sa začala pravdepodobne už v štvrtom alebo piatom storočí pred Kristom a bola dokončená koncom šiesteho storočia nášho letopočtu. éra. Predstavuje mnoho vrstiev náboženského presvedčenia.

Bhagavad-Gita, ktorej preklad je tu uvedený, sa vyskytuje ako epizóda v Mahábhárate a je považovaná za jeden z klenotov hinduistickej literatúry. Báseň je dialógom medzi princom Arjunom, bratom kráľa Yudhisthira, a Višnu , Najvyšší Boh, inkarnovaný ako Krišna a oblečený v prestrojení za vozňa. Rozhovor sa odohráva vo vojnovom voze, ktorý je umiestnený medzi armádami Kauravov a Panduovcov, ktorí sa chystajú zapojiť do boja.

Západnému čitateľovi sa veľká časť diskusie zdá detinská a nelogická; ale tieto prvky sa miešajú s pasážami nepopierateľnej vznešenosti. Mnohé z tých záhadnejších nezrovnalostí sú spôsobené interpoláciami neskorších prepisovateľov. „Je to,“ hovorí Hopkins, „spleť presvedčení o vzťahu ducha a hmoty a iných sekundárnych záležitostí; je neistý vo svojom tóne, pokiaľ ide o porovnateľnú účinnosť konania a nečinnosti, a pokiaľ ide o praktické prostriedky spásy človeka; ale je v jednote sama so sebou vo svojej základnej téze, že všetky veci sú súčasťou jedného Pána, že ľudia a bohovia sú iba prejavmi Jediného Božského Ducha.“

KAPITOLA I: Arjun-Vishad - Nariekanie nad dôsledkami vojny

V tejto kapitole je pripravená scéna pre rozhovor medzi Pánom Krišnom a Ardžunom na bojisku Kurukshetra okolo r. 3102 pred Kr.

KAPITOLA II:Sankhya-joga -Večná realita nesmrteľnosti duší

V tejto kapitole Arjuna prijíma pozíciu učeníka Pána Krišnu a žiada ho, aby dal pokyn, ako rozptýliť svoj smútok. Táto kapitola tiež sumarizuje obsah Gity.

KAPITOLA III:Karma-Áno -Večné povinnosti ľudských bytostí

V tejto kapitole Pán Krišna stroho porozpráva Arjunovi o povinnostiach, ktoré musí každý člen spoločnosti vykonávať.

KAPITOLA IV:Jnana-Áno -Priblíženie sa k najvyššej pravde

V tejto kapitole Pán Krišna odhaľuje, ako možno prijať duchovné poznanie a aké cesty konania a múdrosti sa majú vydať.

KAPITOLA V:Karmasanya Sayog -Akcia a odriekanie

V tejto kapitole Pán Krišna vysvetľuje koncepty konania s odpútanosťou a odriekaním v konaní a ako sú oboje prostriedkom k rovnakému cieľu spasenia.

KAPITOLA VI:Atmasanyamayog -Veda o sebarealizácii

V tejto kapitole Pán Krišna hovorí o 'astanga joge' a o tom, ako ju praktizovať, aby človek mohol ovládnuť myseľ a odhaliť svoju duchovnú podstatu.

KAPITOLA VII: Vijnanayog – Poznanie Najvyššej Pravdy

V tejto kapitole nám Pán Krišna hovorí o absolútnej realite, prečo je ťažké prekonať Mayu a o štyroch typoch ľudí, ktorí sú priťahovaní k božstvu a sú proti nemu.

KAPITOLA VIII:Aksharaparabrahmayog -Dosiahnutie Spásy

V tejto kapitole Pán Krišna vysvetľuje rôzne spôsoby zrieknutia sa hmotného sveta, cieľ, ku ktorému každý vedie, a odmeny, ktoré dostávajú.

KAPITOLA IX:Rajavidyarajaguhyayog -Dôverné poznanie Najvyššej Pravdy

V tejto kapitole nám Pán Krišna hovorí, ako je naša hmotná existencia tvorená, ovládaná, udržiavaná a ničená božskými silami, suverénnou vedou a tajomstvom.

KAPITOLA X:Vibhuti jog -Nekonečná sláva Najvyššej Pravdy

V tejto kapitole Pán Krišna odhaľuje svoje prejavy, keď sa k nemu Arjuna modlí, aby opísal viac jeho „bohatstva“ a Krišna vysvetľuje tie najvýznamnejšie.

KAPITOLA XI:Viswarupdarsanam -Vízia univerzálnej formy

V tejto kapitole Pán Krišna plní Arjunovo želanie a zjavuje svoju vesmírnu podobu – a tak mu ukazuje celú svoju existenciu.

KAPITOLA XII:Oddanosť -Cesta oddanosti

V tejto kapitole Pán Krišna vyzdvihuje slávu skutočnej oddanosti Bohu a vysvetľuje rôzne formy duchovných disciplín.

KAPITOLA XIII:Kshetrakshetrajnavibhagayogo -Individuálne a konečné vedomie

V tejto kapitole nám Pán Krišna ukazuje rozdiel medzi fyzickým telom a nesmrteľnou dušou – pomíjivou a porušiteľnou vzhľadom na nemenné a večné.

KAPITOLA XIV:Gunatrayavi Bhagayog -Tri kvality materiálnej prírody

V tejto kapitole Pán Krišna radí Arjunovi, aby sa vzdal nevedomosti a vášne a ako sa každý môže vydať cestou čistého dobra, kým nezíska schopnosť ich prekročiť.

KAPITOLA XV:Purushottamapraptiyogo -Uvedomenie si Najvyššej Pravdy

V tejto kapitole Pán Krišna odhaľuje transcendentálne vlastnosti všemohúceho, vševedúceho a všadeprítomného a vysvetľuje účel a hodnotu poznania a realizácie Boha.

KAPITOLA XVI:Daivasarasaupadwibhagayog -Božská a zlá povaha definovaná

V tejto kapitole Pán Krišna podrobne vysvetľuje božské vlastnosti, správanie a činy, ktoré sú svojou povahou spravodlivé a napomáhajú božstvu, pričom opisuje zlé a zlé správanie.

KAPITOLA XVII:Shraddhatrayavi Bhagayog -Tri typy materiálnej existencie

V tejto kapitole nám Pán Krišna hovorí o troch rozdeleniach viery a o tom, ako tieto rôzne vlastnosti určujú charakter ľudských bytostí a ich vedomie v tomto svete.

KAPITOLA XVIII:Moksha Sanya Sayog -Konečné odhalenia Najvyššej Pravdy

V tejto kapitole Pán Krišna zhŕňa poznatky z predchádzajúcich kapitol a opisuje dosiahnutie spásy cestami karmy adžňána jogaako sa Arjuna učí rozoznávať nektár od jedu a vracia sa do vojny.